Vlastnosti IPv6

Z IPv6
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Adresácia

Adresáciu pri protokole IPv6 upresňuje smernica RFC 4291, ktorá má názov IPv6 Architektúra Adresácie. Táto smernica obsahuje model adresovania, reprezentáciu texu IPv6 adries, definíciu individuálnych IPv6 adries, výberových IPv6 adries, skupinových IPv6 adries ako aj adresu IPv6 uzla.

Individuálne IPv6 adresy identifikujú práve jedno zariadenie, pričom v prípade zaslania dát prichádzajú dáta práve tomuto zariadeniu.

Výberové IPv6 adresy sú novým typom adries a pracujú tak, že samotná adresa predstavuje viac ako jedno zariadenie, avšak paket zaslaný na výberovú adresu je presmerovaný k najbližšiemu zariadeniu. Meranie dĺžky pritom závisí od smerovacích protokolov.

Skupinové IPv6 adresy prestavujú skupiny zariadení, pričom pakety zaslané na skupinovú adresu sú doručené všetkým zariadeniam patriacim do danej skupiny.

IPv6 adresy sú 128 bitové, uveďme si príklad IPv6 adresy:

                             2001:0DB8:AC10:FE01:0008:8000:0000:417A

Adresa v takejto podobe je prakticky nezapamäteľná a preto sa bude k zariadeniam pristupovať vo väčšine prípadov pomocou DNS serverov. Smernica RFC 5952 s názvom „Odporúčania pre textovú reprezentáciu IPv6 adries“ ďalej upravuje ích podobu a taktiež hovorí o tom, že aplikácie musia podporovať všetky podoby IPv6 adries.

IPv6 adresy nemožno zapisovať do prehliadačov vo forme v akej sme zvyknutí zapisovať IPv4 adresy, a teda namiesto mena domény zapísať číselnú adresu. Namiesto toho sa IPv6 adresa uzavrie do hranatých zátvoriek.

                             http://[ 2001:0DB8:AC10:FE01:0008:8000:0000:417A]

Datagram

Hlavička IPv6 datagramu prešla z variabilnej na fixnú veľkosť v snahe obmedziť jej prvky len na tie najnutnejšie. Datagram IPv6 protokolu spolu s dátami má nasledovný tvar:

Datagram.jpg

Prvé 4 bity teda predstavujú verziu, nasledujúce 4 bity typ priority. Nasleduje označenie toku, dĺžka priložených dát, nasledujúca hlavička, maximálny počet skokov a potom nasleduje samotná zdrojová IPv6 adresa, cieľová IPv6 adresa a na záver samotné dáta.

Verzia špecifikuje verziu protokolu, tu nachádzame hodnotu 6.

Priorita určuje dôležitosť daného datagramu, a teda či bude spracovaný prednostne, alebo bude odložený na úkor ostatných.

Značka toku by mala identifikovať datagramy, ktoré majú určité spoločné prvky napríklad prijímateľa aby potom s ostatnými datagramami jedného toku s rovnakým prijímateľom bolo nakladané podobne.

Dĺžka priložených dát upresňuje variabilnú dĺžku dát nasledujúcich za hlavičkou.

Nasledujúca hlavička uchováva informácie o tom, aká hlavička nasleduje za touto štandardnou hlavičkou.

Maximálny počet skokov limituje počet prechodov datagramu cez smerovače. Počiatočná hodnota je každým prechodom znížená o jednotku, pričom pri dosiahnutí nuly je datagram zrušený. Táto funkcia predstavuje implementáciu mechanizmu Time To Live, ktorý slúži proti zacykleniu.

Zdrojová a cieľová adresa špecifikujú odkiaľ bol datagram zaslaný a kam cestuje.

Dáta obsahujú dáta paketu.


Automatická konfigurácia

Celkový trendom v IT oblasti býva automatická konfigurácia zariadení. Ideálny je stav „plug and play“, kedy sa dotyčné zariadenie alebo software nakonfiguruje automaticky. IPv6 implementuje práve tento prístup dvomi metódami. Stavovou a bezstavovou automatickou konfiguráciou.

Stavovú autokonfiguráciu má na starosti DHCPv6 server, ktorý obsahuje konfiguračné parametre. Zariadenie sa potom dotazom (query) na tento server dozvedá svoje komunikačné parametre.

Bezstavovú autokonfiguráciu sprostredkovávajú smerovače, ktoré v pravidelnom intervale vysielajú prostredníctvom správ (router advertisement) všetkým účastníkom potrebné informácie. O bezstavovej autokonfigurácii pojednáva aj smernica RFC 4862.


ICMP

Každé zariadenie, ktoré podporuje internet protocol musí implementovať ICMP(Internet Control Message Protocol), ktorý slúži na výmenu prevádzkových informácií. V prípade, že IPv6 datagram obsahuje ICMP správu, nachádza sa v úseku Next Header hodnota 58. ICMP správa vyzerá nasledovne:

ICMP.gif

Pole type determinuje typ správy, pole code ide o úroveň nižšie a definuje podtyp správy. V prípade, že typ predstavuje hodnoty od 0 do 127 jedná sa o chybovú ICMP správu. Ak sa typ nachádza v intervale 128 až 255 ide o informačnú správu. Pole checksum predstavuje kontrolný súčet a message contents samotný obsah správy.


Objavovanie susedov (Neighbour Discovery)

IPv6 narozdiel od IPv4, ktorá zistovala ethernetovú adresu cieľového počítača prostredníctvom protokolu ARP implementuje tento mechanizmus priamo. Okrem samotného zisťovania adresy taktiež vyhľadáva smerovače, presmeruváva a detekuje duplicitné adresy. Smernica RFC 4861 definuje presný popis funkcií služby neighbour discovery. Služba využíva 5 typov ICMP správ a dodatočné dve k nim pridáva. Na obrázku môžeme vidieť jednoduchú ukážku ako neighbour discovery funguje.

Neighbourdiscovery.png

Osobné nástroje
Menné priestory
Varianty
Operácie
Navigácia
Nástroje