História

Z IPv6
Prejsť na: navigácia, hľadanie

História internetových protokolov

V máji 1974 vydal Inštitút Elektrických a Elektronických Inžinierov článok s názvom „Protokol pre prepojenie sieťových paketov“. Autori článku Vint Cerf a Bob Kahn popísali protokol slúžiaci pre zdieľanie zdrojov s pomocou prepínania paketov medzi jednotlivými uzlami. Centrálny ovládací prvok tohoto modelu je Transmission Control Program (TCP), ktorý obsahuje súčasne odkazy orientované na pripojenie a datagram služieb medzi hostami. Monolitický TCP bol neskôr rozdelený na modulárnu architektúru pozostávajúcu z TCP protokolu a sieťovej vrsty. Tento model poznáme pod názvom TCP/IP.

Verzie s číslom 0 až 5 boli vývojové verzie, ktoré dospeli k protokolu IPv4 a používali sa v roku 1977 až 1979. Verzia číslo 5 bola používaná ako protokol na streamovanie, pričom verzie 6 až 9 sú rezervované pre protokoly, ktorých cieľom je nahradiť najpoužívanejší protokol IPv4. IPv5 nebol nikdy vytvorený za účelom nahradenia IPv4, mal byť jeho doplnkom. Nikdy nebol predstavený verejnosti, ale mnoho z jeho konceptov je podobných módu asynchrónneho prenosu.

IPv4 predstavuje protokol, ktorý sa ako prvý masovo rozšíril. Tvorí základ pre komunikáciu v sieti internet. Štandardy RFC 791 detailne popisujú IPv4 protokol. Protokol využíva 32 bitové adresy a teda maximálny počet IPv4 adries je cca 4 miliardy. V súčasnosti je však stále čím ďalej tým viac aktuálna otázka nedostatku IPv4 IP adries s tým, že predpoklad ich vyčerpania je rok 2014.

Začiatkom 90.rokov, keď sa zistil tento predpoklad boli koncipované požiadavky, ktoré musel protokol, ktorý má nahradiť IPv4 spĺňať. Ako prvá a najdôležitejšia požiadavka bola požiadavka na adresný priestor. Tento priestor má byť taký veľký, aby ho nebolo možné vyčerpať. Druhá požiadavka bola, aby tento protokol obsahoval tri druhy adries – individuálne, skupinové a výberové. Tretia požiadavka -adresová schéma má byť jednotná pre iterné siete a pre Internet. Požiadavka číslo štyri hovorí o tom, že protokol má implicitne obsahovať mechanizmy pre šifrovanie a tzv. “tracking”, teda sledovanie cesty k odosielateľovi. Piata a šiesta požiadavka hovorí o automatickej konfigurácii (najlepšie plug and play) a o podpore mobility. Poslednou požiadavkou je aby bol prechod medzi protokolmi čo najmenej problematický. Smernica RFC 1883 popisuje tento protokol, ktorý má označenie IPv6.

Osobné nástroje
Menné priestory
Varianty
Operácie
Navigácia
Nástroje